Belianske Tatry

Belianske Tatry sú horské pásmo Východných Tatier na severozápade východného Slovenska. Od svojich žulových susedov sa odlišujú predovšetkým vápencovým podložím, ktoré im dodáva charakteristický ráz — ostré hrebene, biele skalné steny a osobitú flóru. Rozloha pohoria je 64 km², takže ide o pomerne kompaktné, no o to výraznejšie pásmo.

Najvyšším vrchom Belianskych Tatier je Havran s výškou 2 151,5 m n. m. Zaujímavosťou je, že tento vrchol nie je prístupný pre turistov — a to práve kvôli ochrane prírody. Belianske Tatry patria k prírodovedne najcennejším a najcitlivejším častiam Tatier, a preto je väčšina pohoria pre voľný pohyb návštevníkov uzavretá, čo pomáha zachovať ich jedinečné rastlinstvo a živočíšstvo.

Pohorie sa v minulosti označovalo mnohými menami — od Belanských Álp cez Ždiarske Tatry až po nemecké Bélaer Kalkalpen či maďarské Bélai-havasok — čo svedčí o jeho polohe na historickom pomedzí kultúr. Dnes tvorí malebné pozadie obce Ždiar a okolitých osád, ktoré si zachovali svoj goralský charakter.

Belianske Tatry sa dajú obdivovať najmä z ich úpätia, sprístupnených chodníkov a vyhliadkových bodov v okolí Ždiaru. Pre návštevníka to znamená, že aj bez výstupu na uzavreté vrcholy si vychutná ich pôsobivú panorámu. Ubytovanie priamo v Ždiari alebo v podtatranských obciach je ideálnym zázemím na spoznávanie tejto tichšej, no mimoriadne pôvabnej strany Tatier — v kombinácii s výletmi do susedných dolín a stredísk.